It's just a little lie

Autor: Bian
Fandom: SuJu

Pairing: ZhouMi/Henry

Omezení žádné

It's just a little lie 

Bolo iba prirodzené, že si k sebe našli cestu. Dvaja, ktorí nepatrili k dokonalým deťom Kórei, pretože napriek tomu, že mali byť všetci jedna veľká rodina, obaja cítili, že to tak nie je. Neboli s nimi od začiatku, neboli súčasťou Super Junioru, boli len bonusom v čínskom prevedení skupiny.

"Nikdy nebudeme ako oni. Nech sa akokoľvek snažíme." povedal ZhouMi potichu, viac pre seba ako pre kohokoľvek iného, zatiaľ čo Henry bezchybne hral Chopinov Waltz.

------

Prvé mesiace boli najťažšie. Niektoré noci horšie ako ostatné.

"Eventuálne sa cez Hangenga prenesú." Heechul povedal s pohľadom upretým na nočný Singapur a potiahol si zo zapálenej cigarety, ktorú ledabolo držal medzi prstami. Bola to noc po skončení neslávnej SS05. "Všetci sa cez neho časom prenesieme."

Henry nič nepovedal, keď ho v tú noc z polospánku prebrali tiché kroky. V tme spoznal ZhouMiho siluetu a s chápavým úsmevom sa posunul na posteli. ZhouMi vliezol k nemu pod perinu a napriek jeho výške sa schúlil k Henrymu a skryl si tvár do krivky jeho krku. ZhouMiho koža Henryho chladila a bolo z neho cítiť cigarety, bez pochyby bol s niektorým z členov na veľkom balkóne ich apartmánu, no v tej chvíli sa sústredil len na to, s akou ľahkosťou si jeho ruky našli cestu okolo útleho tela ležiaceho vedľa neho. Nikdy pred tým medzi nimi nebolo nič viac ako priateľské objatia, no Henry mimovoľne vtisol ZhouMimu bozk do jeho vždy upravených vlasov a keď sa ZhouMi zdvihol a uprel naňho pohľad nemohol sa ubrániť pocitu, že to tak má byť. Henry mal na tvári smutný úsmev - pretože jedna z prvých vecí, ktoré ich učili bola nestrácať úsmev, za žiadnych okolností - keď pohladil ZhouMiho po líci a ZhouMi sa k nemu naklonil a pritisol svoje pery na tie jeho.

"Chýba mi domov." hlesol keď sa po chvíli odtiahol a po líci mu stiekla slza.

"Ja viem, Zhou Mi, ja viem."

-------

Nikdy spolu neboli oficiálne. ZhouMiho si po čase vzal na starosť KyuHyun a Henryho Heechul. Z času na čas po nociach vyhľadali komfort vo forme nežných dotykov a bozkov, ZhouMi po prílete z Pekingu, Henry po telefonáte z Kanady, no tieto ukradnuté momenty ostávali uzavreté za dverami ich izieb. Nikdy sa o nich nerozprávali.

---------

V jeden večer Henrymu do izby vtrhol Heechul - to nebolo nič nové, Heechul sa neobťažoval klopaním - a jeho úškrn sa zdal ešte väčší ako obvykle. Hodil sa k Henrymu na posteľ a so záujmom sa naňho pozeral. Henry, v tom čase už zvyknutý na Heechulove náhodné otázky a nápady len prevrátil oči. "Heechul, je z teba cítiť soju." povedal monotónne a ďalej pokračoval v prekladaní textov do kórejčiny.

"Takže ako to medzi vami je?" Heechul z neho nespúšťal oči.

Henry dvihol zrak od papierov a zmätene zvraštil obočie. "Ak chceš aby som ti niečo vysvetlil musíš mi povedať čo ti mám vysvetliť."

Heechul vydal otrávaný zvuk, ako vždy keď Henry ukázal, že nevie čítať myšlienky. "Predsa ty, tvoj malý čínsky priateľ a tá vaša srdcervúca malá čínska romanca."

Henry naňho zazrel a opäť pozrel do papierov. "Nič také nie je."

"A ako potom nazývate vaše nočné intímnosti? Nemysli si že to neviem, Heechul vie o všetkom." Heechul sa zatváril hrdo a pripomenul Henrymu že po fľaši soju o sebe rád hovorí v tretej osobe. Alebo aj bez fľaše.

"My... nenazývame. Je to skôr," Henry mal pocit že jeho vnútro sa scvrklo na polovicu. "priateľské gesto."

"Ach tak." Heechul konečne odvrátil zrak a oprel sa o stenu. "Oblížete si navzájom rany a potom sa vrátite do patetického kolobehu zapierania, až kým sa jeden z vás nezrúti." nebola to otázka a Henry toto oznámenie, ktoré bolo až nepríjemne pravdivé odignoroval.

Tesne pred tým, ako sa Heechul konečne odobral do vlastnej izby sa zastavil pri dverách. "Henry, si v priemysle v ktorom sú city veľkou nevýhodou. Nenaväzuj sa na ľudí."

Henry ho mal poslúchnuť.

------

ZhouMi už nechodieval tak často a keď chodieval, bolo to iné. Už nepotreboval komfort, veci sa zmenili, jeho novým domovom sa stal Seoul a jeho smutné pohľady sa zmenili na dravé, nostalgia sa zmenila na vášeň. A Henryho srdce vynechalo jeden úder vždy keď ZhouMi zakričal jeho meno. Vedome zatlačil Heechulove slová do úzadia a zakaždým prosil ZhouMiho aby pri ňom ostal, keď obaja ležali spotení a zadychčaní vedľa seba.

Je to len sex, opakoval si Henry keď sa k sebe obaja schúlili po perinou.

Len sex.

-------

Henry však nikdy nebol dobrý v klamaní samého seba a čoraz častejšie sa pristihol pri tom, ako sleduje ZhouMiho, ktorý vyhľadával stále viac času v Kyuhyunovej prítomnosti. Pri každom ich dotyku, ktoré si ostatní nevšímali sa mu stiahol žalúdok. V ZhouMiho pohľade, ktorým sa pozeral na Kyuhyuna bolo to niečo, čo tam bolo aj keď sa pred časom pozeral na Henryho. Potreboval pocit domova a kým bola jeho domovom Čína tak mu ten pocit poskytoval Henry, no bolo očividné, že si na Kóreu začal zvykať. Nový domov, nová osoba, ktorá mu pomáhala cítiť sa doma.

"Prečo na nich tak zazeráš?" ozval sa Henrymu pri uchu spevavo Heechul, ktorý využil jeho nepozornosť a sadol si naňho.

"Na nikoho nezazerám."

"Neklam sám seba, celé dni máš oči nalepené na ZhouMiho chudých nohách. Vidím, že si si všimol akí sú si s Kyuhyunom v poslednom čase blízki. Nechceš s tým niečo urobiť? Alebo sa stále presviedčaš o tom, že ste len dobrí priatelia?" šepkal mu do ucha, aby ho ostatní nepočuli. Henry preglgol, no nič nepovedal. Už dávno mu bolo jasné, že to, čo k ZhouMimu cíti nie je len priateľstvo. Heechul nepotreboval viac na potvrdenie a Henry si vedel veľmi dobre predstaviť jeho úškrn. Nahlas sa zasmial, zobral jeho tvár do rúk a pobozkal ho.

"Pozerali sa?" spýtal sa, keď sa po chvíli odtiahol a prešiel si jazykom po perách. Henry rýchlo prešiel pohľadom cez ZhouMiho tvár, napriek tomu, že pokračoval v tom, čo dovtedy robil mal oči upreté na nich dvoch.

"Áno."

----

Heechul sa nemýlil a v tú noc keď sa Henryho dvere otvorili a stál v nich ZhouMi, nebol z neho cítiť alkohol a na jeho tvári nesídlil úsmev. Zavrel za sebou dvere a oprel sa o ne. Po chvíli si oblizol pery a prehovoril do ticha.

"Ty a Heechul?"

"Ty a Kyuhyun?"

Obaja na seba potichu pozerali.

"Nie. Heechul videl ako na vás pozerám, chcel aby si žiarlil." Henry skoro šepkal, no bol si istý, že ZhouMi ho dobre počul, lebo prikývol a rýchlo prešiel cez miestnosť k nemu. Zohol sa a pobozkal ho, jednu ruku položil Henrymu na pás a druhú na hruď, no skôr ako stihol ho stihol jemne zatlačiť na posteľ Henry sa odtiahol.

"Nechcem byť tvoja hračka, ZhouMi. Nechcem zajtra sledovať ako sa dotýkaš Kyuhyuna."

"Ja viem." hlesol ZhouMi pomedzi bozky, "Medzi mnou a ním nič nie je, Henry." hovoril bez toho, aby sa mu pozrel do očí. "Chcem bozkávať len teba." Náznak klamstva v hlase. "Milujem ťa." Tichá lož.

No malé klamstvo je príjemnejšie než bolestivá pravda, nie?